Jednou z najvýznamnejších, kultúrne i umelecky najhodnotnejších sakrálnych pamiatok na území mesta Trenčín je nepochybne rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského (pôvodne jezuitský, od r.1776 piaristický), ktorý predstavuje jeden z významných článkov vývinu v kontexte sakrálnej architektúry 2.polovice 17. a 1.polovice 18. storočia na Slovensku.
Vážnejší záujem o pojednávaný objekt nastal až začiatkom 20.storočia, kedy sa objavujú aj prvé systematickejšie publikácie, venujúce sa jezuitským stavbám v strednej Európe. Hoci sa danému objektu v priebehu 20.storočia a začiatkom 21.storočia v menšom či väčšom rozsahu venovali mnohé odborné štúdie a jedna diplomová práca, širšej verejnosti sú tieto práce takmer neznáme. Spomínaný kostol so svojou bohatou históriou, v mnohom prepojenou so susedným kolégiom, by si zasluhoval určite väčšiu pozornosť a najmä vyšší rozsah prezentácie, akú má doteraz. Doposiaľ o ňom neexistuje žiadna monografia. Prvá samostatná brožúra malého formátu z pera známeho trenčianskeho rektora piaristov, Jozefa Braneckého: „Čo máme vedieť o kostole piaristov?" z roku 1947 (reedícia 1999) je zatiaľ jediným súhrnným dielom, ktoré bližšie oboznamuje verejnosť s históriou tohto kostola a stručne ho popisuje. Tieto informácie však v súčasnosti nemôžu postačovať vzhľadom na význam vybraného objektu, pokročilosť v oblasti bádania a výskumu v kunsthistórii na Slovensku, ako i na ňom realizované reštaurátorské práce v posledných desaťročiach.
V rokoch 1924-1927 prebehli v kostole prvé reštaurátorské práce pod vedením Petra Júliusa Kerna za pôsobenia rektora piaristov Jozefa Braneckého. Aj napriek havarijnému stavu kostola už v polovici 20.storočia (týka sa to najmä strešnej krytiny, veží, ale i maliarskej a štukatérskej výzdoby v interiéri) neboli na ňom vykonané žiadne komplexnejšie zásahy. Hoci pamiatkový zámer na jeho obnovu bol vykonaný v roku 1972 a pamiatkový prieskum a komplexný návrh obnovy Mierového námestia v rokoch 1983-84, s celkovou architektonicko-umeleckou obnovou exteriéru i interiéru sa začalo až v 90.tych rokoch a s istými prestávkami trvá dodnes.
V roku 1950, kedy bol piaristom odobratý celý kláštorný komplex s kostolom, ako i nehnuteľný majetok, duchovnú správu kostola prevzala r. k. Fara Trenčín. V roku 1956 bol kostol majetkoprávne prevedený na katolícku cirkev, no fara nemala finančné prostriedky ani podmienky na jeho rekonštrukciu. Objekt sa udržoval vzhľadom na vtedajšie možnosti aspoň vo funkčnom stave. Priaznivejšia situácia pre obnovu tejto pamiatky (ako i pre mnohé iné na Slovensku) nastala pádom komunistického režimu v novembri 1989. Do Trenčína sa v roku 1990 opäť vrátili piaristi, ktorým v tom istom roku hneď pripadla i duchovná správa kostola, ktorý bol už v tom čase v nevyhovujúcom stave. Keďže piaristi začínali opäť od nuly, samotné rekonštrukčné práce sa začali až po získaní istého finančného obnosu, a to po roku 1992. V rámci reštitučného zákona, podľa ktorého mali byť cirkvám prinavrátené jej pôvodné majetky, prešiel do vlastníctva rehole piaristov kostol spolu s komplexom kláštorných budov. Až po jeho majetkoprávnom vysporiadaní sa začalo s jeho celkovou obnovou.
Práve reštaurátorske práce na kostole v posledných rokoch podnietili zvýšený záujem o túto sakrálnu architektúru, ktorá sa ukázala v novom šate. No stále je veľký nedostatok relevantných publikovaných informácií, prístupných aj pre širšiu verejnosť. A práve tento mediálny deficit bol jedným z podnetov, prečo som sa rozhodla spracovať umelecko-historické poznatky o vybranom objekte.
Zdrojom informácií pre samotných obyvateľov mesta, jeho návštevníkov, či iných záujemcov, sú príspevky dostupné na internete, tematicky vyhradené populárno-náučné články v tlačených médiách, publikáciách, pohľadnice a informačné brožúry malého formátu (vydávané kolégiom piaristov, mestom Trenčín a inštitúciami, pracujúcimi v oblasti cestovného ruchu). Mnohé informácie v nich uverejnené sú však často nekriticky preberané, obsahovo nedostatočné a vo väčšine prípadov je predmetný kostol len veľmi stručne charakterizovaný v rámci prezentácie mesta a jeho okolia. Pre odbornú verejnosť sú zdroje informácií k pojednávanému objektu dostupné na Krajskom pamiatkovom úrade v Trenčíne (KPÚ), Trenčianskom múzeu, Štátnom archíve pobočka Trenčín (ŠOA), Viedenskej národnej knižnici (ÖNB), v Budapešti, v Ríme a v knižniciach na Slovensku.
Vyššie uvedené dôvody ma viedli k tomu, aby som vo svojej diplomovej práci, na základe získaných dostupných poznatkov, podala ucelenejší a komplexnejší obraz o Kostole sv. Františka Xaverského v Trenčíne.
(pokračovanie nabudúce)
