Žijem v rozpoltenom svete,
či rozpoltená vo vete?
Svet je vo mne,
či ja v ňom?
Pýtam sa ja,
či pýtaš sa vo mne ty?
Točím sa ja okolo,
či všetko vôkol mňa?
Mám ťa rada,
a či ty máš rád mňa?
Cestujem a nejdem nikam.
Hľadám a nenachádzam.
Smejem sa i plačem.
Ty si v mojom srdci, no ja v tvojom nie.
(Ty si u mňa, no nie ja v Tebe.)
Mám sa rada,
či nenávidím?
Máš ma rád,
či len akceptuješ
moju prítomnosť?
Som unavená,
no spať nemôžem,
nedokážem.
Mozog príliš pracuje,
do písania vnucuje,
tak ako i do mnohých vecí,
ktoré robiť nemusí.
Žijem,
či len prežívam?
Bývam,
a či prebývam?
Myslím,
či len rozmýšľam?
Ľúbim,
či si to len namýšľam?
Pozorujem svet z opodiaľ,
píšem verše na papier,
vznášam prosby na oltár
a čakám na (obetný) ten svoj dar
a počujem šepot Tatier.
Počujem,
či počúvam?
Vnímam,
a či načúvam?
Hnevám sa,
či hnevám druhých?
Učím sa,
či čítam len?
Bdiem,
či je to len sen?
....
Strom v stromoradí
alej v aleji sa radí....
